Načierno

22. července 2012 v 6:00 | Yuuna |  Zo života
Krásny slnečný deň hodný toho, aby som sa konečne vybrala von na čerstvý vzduch. Pred pár dňami som šla von ako obvykle a keďže cieľ cesty nebol až tak blízko, musela som ísť tých pár zastávok autobusom. Samozrejme na zastávke automat na lístky nemajú, takže som sa rozhodla, že ako obvykle budem čierny pasažier, keďže sa mi ešte pokutu získať nepodarilo. Po nastúpení do autobusu som si všimla starého a mohutného muža, nie veľmi sympatického, ktorý práve rozdával pokuty slečnám a snažil sa to vybaviť. Keďže ich tam práve riešil nekontroloval tých čo nastúpili, tak som sa pokojne viezla. Ale z obáv som na ďaľšej zastávke vystúpila a šla na iný autobus, ktorý ma doviezol ďalej než som chcela a tak som musela prestúpiť na ďaľší. Vedľa mňa boli rôzni ľudia, ale ničoho čudného som si nevšimla. Každý si zrazu štikal lístky, prišlo mi to podozrivé, ale na čo to riešiť predsa? Odpoveď mi prišla za pár minút, keď som počula tie slová "kontrola lístkov". Bola som dosť šokovaná a nenávidela som tu hlúposť vo mne, ktorá nerozpoznala revízora z predchádzajúceho autobusu. Bol to ten istý, ale ničoho som si nevšimla, bohužiaľ. Začala som hľadať imaginárny lístok, zatiaľ čo naň čakal revízor. Nepríjemný pohľad vo mne nadšenie teda nevyvolal. Nemala som u seba veľa peňazí a snažila som sa ho obmekčiť, ale to len moja naivita. Pýtal odo mňa občianský v domienke že mám pätnásť a viacej. To ma zarazilo, keďže ja ešte občianský mať nemôžem, ale keďže by si mohol schovať polovičku do vačku, mu to bolo vcelku jedno. Na ďaľšej zastávke sme vystúpili a našťastie som sa ho zbavila.
Vážne sa mi hnusí práca revízorov, niekedy nevzdelaní a drzí ľudi, ktorí porušujú predpisy a zarábajú si tým, že chodia po autobusoch, takú prácu by potom mohol robiť azda každý. Taktiež asi veľa ľudí pozná ten prípad, keď nastúpi do preplneného autobusu, kde sa dá ledva dýchať a označovač lístkov nie je ani poriadne vidno, nie to sa k nemu dostať. Samozrejme naši priatelia revízori ho ihneď zablokujú aby mohli dať čo najviac pokút. Trochu som popátrala na internete a našla zopár prípadov, nad ktorými by mohol človek len krútiť hlavou, no čo človek nespraví pre peniaze...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aleks En. Aleks En. | Web | 22. července 2012 v 14:22 | Reagovat

Mňa tá ich práca istým spôsobom veľmi zaujíma. Sú to taký špiónsky hajzli vyhajzlovaný - povedala by moja babka. A dokážu nasrať. V obľube teda nie su. Ale ja by som radšej išla peši na takéto niečo nervy nemám. Fuj. :D

Vďaka. Prvý pokus. Mne sa zdá desný ale v poho. :D Kniha sa dá kúpiť na stránke martinus.sk, myslím alebo aj v ich normálnom kníhkupectve keby si si ju chcela niekedy obstarať. Je to fasa kniha. Len ma desí fakt, že doteraz som bola ťažký amatér..:D

2 Aleks En. Aleks En. | Web | 22. července 2012 v 16:51 | Reagovat

Návody z Youtube ma vždy miatli až až. Na mňa moc zložité. V knihe je to istejšie. :D

3 Aleks En. Aleks En. | Web | 22. července 2012 v 17:14 | Reagovat

Jáj, tak to chápem. Z videí som sa skúšala čo to naučiť ale väčšinou to dopadlo tak, že som iba ako teľa čumela na tých machrov. :D
Ja keď sa chcem zlepšiť väčšina ľudí, ktorí sa starajú o moju budúcnosť to zoberú vážne a rovno ma prihlásia na krúžok a nakupujú ako besní až kým nezistia, že mi je to vlastne úplne fuk ako sa niečo budem učiť. Ich konanie má väčšinou za následok môj týždeň poskladaný zo samých krúžkov...(vôbec ma to neštve).

4 Aleks En. Aleks En. | Web | 22. července 2012 v 19:35 | Reagovat

Ja ti poviem, že im vždy závidím ako pes, nový kožuch. :D Som strašná a v tomto perfekcionistická ale ok. :D
Mňa ich záujem niekedy skôr brzdí než poháňa vpred, no som vďačná za každú pomoc. Predsa len sa vždy zíde.
Psy sú v tomto verný. Veľmi. Niekedy sa mi zdá, že skutočnú podporu dostanem vlastne iba od nich a neurotickej babky. :D A možno keď to zahučíš na celý dom všimnú si to. ;)

5 Gabrina Gabrina | Web | 22. července 2012 v 20:20 | Reagovat

No já jsem nikdy nejela na černo. To možná bude tím že když jedu autobusem, tak jedině s třídou. Do města jedu jednou za uherskej rok s rodičema autem.

6 Aleks En. Aleks En. | Web | 22. července 2012 v 20:46 | Reagovat

Som si spomenula ako som raz maľovala jeden obraz...3 dni vždy asi tak 4 hodiny v poho ťahám...a..no jednoducho už to takmer mám niečo tam idem vylepšiť samozrejme, že neapolskou žltou bez nej to nejde, mama zavolá na obed ja sa otočím ten štetec v ruke a ten prudký ťah na plátne..zabiť. :D
Teraz kto je vinný? xD
Okej si samostatná jednotka. A v otázke psa máme rovnaký názor. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama